Archív -17.1.2012

Včera som narazil na video „Pokemon theme song„, ktoré mimochodom videlo viac ako 2,7 milióna užívateľov.

Čo ma však fascinuje je, že Pokémon bol všade. Každý ho chcel. Každý o ňom vedel. Rozprávka za pár korún, však tú anime animáciu by zládol takmer hocikto, rozpútala hystériu. Museli sa v tom točiť miliardy. No nesprevádzali to žiadne mega kampane a dokonca, čo ma fascinuje najviac,  že to fičalo bez internetu. Bez smartphone. Bez aplikácií. A bolo to všade. Áno, cieľovka nič moc, ale dnes chodia na net deti bežne, dokonca aj mladšie ako 10 rokov.

Pokémon bol geniálna ukážka toho, ako spracovať detskú skupinu. Doslova „insolventná“ cieľovka. Pikachu spracoval deti a tie zase rodičov, starých rodičov, tety, ujov… Podľa mňa je to doslova učebnicový príklad. Podobne ako McDonald a pod.

Dnes vnímam Pokémon ako RETRO. Doslova. Je to vec z môjho detstva. Včera som si pozrel pár častí. Fascinujúce 🙂

Tak som si zaspomínal na rok 2001 a ešte skôr, kedy táto doslova mánia fičala. Pokémoni a žltý pikachu boli všade. Doslova. Dokonca aj na STV1 ! Pamätám si, ako mi otec vysvetlil, že je jednoducho blbosť kupovať si tie nálepky a lepiť si ich do albumu. Jasne naznačil, že mám radšej zbierať niečo iné, pretože tento fenomén prejde skôr, ako si to uvedomím a potom mi budú tie nálepky nanič.  Tak som to nezbieral, ale založil som si na tom svoj asi prvý biznis. Deti boli vtedy sprosté (aj ja som mal 9-10 asi) a za jednu nálepku dali aj 20-50 korún. Však, keď im len tá jedna chýbala, tak prečo nie. Tak som si pár balíčkov kúpil a na základke som si urobil predajnú sieť Pokémonov 😀 V jednom balíčku bolo tuším 10+1 nálepiek a stál 20 SK. Stačilo predať jednu a mal som to späť a ešte mi 9 či 10 nálepiek ostalo. „Strieborné“ išli aj po viac ako 50SK. Za zlaté sa priam „deti vrhali z útesu“ :D.  No najmä vďaka „zanietenosti“ detí som točil dosť dobré prachy, no prišla na to mama a zatrhla mi môj prvý biznis. Škoda. Aspoň bolo na pelendreky.