Zjednodušenie života … ale prečo ?
Tomáš Mitana napísal blog o tom, ako by sa dal život zjednodušiť. Vybrať si niekoľko vecí, ktoré sú pre človeka najnevyhnutnejšie a tento počet dodržiavať. Zbavovať sa nepotrebného, minimalizovať.
Keď som si to prečítal prvý krát, povedal som si, že super. Ale pri hlbšom zamyslení som pochopil, že to nie je pre každého a že je to mierne zvrátená myšlienka. Neviem si predstaviť, že by som proste minimalizoval počet vecí, ktoré mám. Tak zhruba som si predstavil, že mám asi tisíce vecí. Áno, predstava, že by som to dal na stovečku je pekná, ale PREČO ? Načo sú ľudom byty, keď by mali 100 vecí. Neviem si veľmi dobre predstaviť reálny, praktický život s čo len 300 vecami, ktoré vlastníme. Trochu zvrátenou myšlienkou je, že mať málo vecí si môžu dovoliť iba bohatí ľudia.
Keď mi dá babka darček, tak jej poviem: „Sorry baby, ale toto musím vyhodiť, lebo je to už 124. vec a to si proste nemôžem dovoliť“, alebo „Baby, sorry, ale tvoj darček nie je pre mňa tak dôležitý, ako ostatných 123 vecí.“
Minimalizovať áno, ak by sa človek nechcel usadiť a mohol „vzít roha“ kedykoľvek. Áno, viem si predstaviť, že by som mal iba 100 vecí, ale nevidím dôvod v tom, aby sa človek obmedzoval. Neviem si predstaviť, ako by ma urobilo šťastnejším to, aby som vymedzil počet svojich vecí. Mať dobrý pocit z toho, že nič nemám? Áno, zbavovať sa nepotrebných vecí, predať čo nepoužívame. To je good point. Ale to, aké „slasti“ človek uprednostní je v jeho hlave a nie v tom, či má 5 alebo 20 párov ponožiek.
Čo som tým chcel povedať ? Ani neviem, ale prekladal som task „Reagovať na Mitanu už tretí deň“ 😀
Mne sa paci ako to vysvetlil murcatko (myslim u seba na blogu), kde napisal nieco v tom zmysle, ze materialne…