Prečo som sa vzdal mandátu poslanca v obci Vlachovo

Viete, ja ani nie som nejak úžasne nahnevaný. Kto čaká text plný hejtu, nedočká sa. Bude to pomerne nudný “smutný príbeh” toho, ako ma zvolili a prečo “zbabelo” utekám z boja, ktorý neviem zvrátiť. Je to kúsok dlhšie, ako som čakal. 😀 Možno to píšem viac pre seba, ako pre “teba”. Kto ale chce odpoveď na otázku “prečo”, tak ju nájde a s dávkou cynizmu, smútku a úprimnosti práve v tomto dlhom texte.

Vlachovo je skvelá obec

Bývame tu nejaký ten rok. Máme tu veľa známych, kamarátov s rodinou tu plánujeme, ako sa hovorí, dožiť. V roku 2022 ma zvolili za poslanca. Vôbec som to neplánoval, ale že vôbec. Aj samotná kandidatúra bola viac menej náhoda, ale to už je len história. Každopádne, ďakujem za každý hlas a mrzí ma, že to takto dopadlo. 

Mám to tu rád. Je to tá obec, kde sa ľudia zdravia, kde sa poznajú. Kde sa chodia deti hrať k susedom. Kde sa ideme prejsť a skončíme u niekoho na dvore. Kde máte komu zavolať, keď potrebujete pomoc. Kde sa nestavajú trojmetrové betónové ploty. Je to obec, kde sa ctia a udržiavajú tradície. 

A to aj napriek tomu, že sa v 80 % pripadov nezhodujú naše politické názory a ani postoj k tomu, čo je “geopoliticky správne” a čo nie. Naučil som sa, že nás viac spája ako rozdeľuje. Že nikto nie je zlý a nikto nie je dobrý len preto, aký má názor na politiku. 

Aj preto už pár rokov pomáham obci ako viem. 

Kto nevie, tak vediem v firmu, ktorá má cez 20 ľudí v Bratislave, Prahe a Záhrebe. Ale nájdem si čas, natočím udalosti, postrihám, nahodím. Starám sa o sociálne siete, web … proste to, čo viem. Ide to na úkor času rodiny – ako každého, kto pomáha v obci. Neskromne, na obecné udalosti nikdy nechodilo toľko ľudí. Podľa môjho názoru je obec viac informovaná ako predtým.

Elán prišiel a odišiel

Po voľbách prišiel závan nádeje na zlepšenie. Máme nových aktívnych poslancov. Samozrejme, česť, konkrétne dvom, výnimkám. Sám som mal elán, že “ideme do toho”. Šiel som podľa kréda “robím najlepšie, ako viem, v každom momente”. Tak som si povedal, že pre mňa a rodinu bude najlepšie, keď sa do toho zapojím. Čo si myslím dnes? Že pre mňa a rodinu bude lepšie, keď sa budem angažovať inde. 

Tiež som veľmi rýchlo zistil, ako funguje lokálna politika a riadenie obce. Starosta je “ako keby konateľ vo firme”. Môže si robiť de facto čo chce a zastupiteľstvo ho môže maximálne blokovať. A čo sa stane keď bude zastupiteľstvo niečo blokovať? Dedina nebude poriadne fungovať. A kto za to bude môcť? Poslanci, ktorí blokujú starostu. To je predsa jasné! 

Čakal som, že to bude iné. Že poslanci budú vedieť viac smerovať obec. Viac zasahovať do jej chodu. To, samozrejme, môžu, ale posledné slovo má stále starosta. Sečteno a podtrženo, starosta je king of pop. Starosta rozhoduje a on vedie obec v ústrety svetlým zajtrajškom. 

Nie že by mi to ľudia nehovorili, ale ja som tomu jednak neveril a jednak som si myslel, že to proste dám. Že sa budem snažiť a robiť maximum a pôjde to. Dnes už viem, že je to inak. 😀 Niekoľko čitateľov sa usmeje popod fúz a povie si “já ti to říkala, Karle”. A áno, je to tak. 

A to úprimne tie naše zastupiteľstvá boli iné, ako v dedinách a mestách, kde sú “na nože”. Väčšinou si tykáme, poznáme sa. Po zastupiteľstve sa nehádame, ale raz sme si ešte hodinu po skončení jednia hovorili vtipy. 😀 Pohodička, klídek. Posedíme, dáme si chrumky. Zasadanie, ktoré by mohlo síce trvať hodinu a nie štyri, som bral ako relax a vhľad do sveta obce. 

Tak kde je problém?

Ja osobne keď niečo riešim, idem “bomby”, alebo nejdem nikde. Taký som. Nebaví ma o veciach hovoriť, ale proste ich robiť. Nechcem sa nikde viesť, nikde byť do počtu. Prípadne sa prizerať, ako to iní ľudia kazia. Rád a cielene preberám zodpovednosť. Buď projekt vediem, alebo nasledujem silného lídra, v ktorom mám plnú dôveru. V skratke počúvam, čo povie, a to urobím. Snažím sa ísť po spoločnom výsledku. 

Väčší stret svetov, ako som čakal

Dôležité sú pre mňa aj ambície. Keď niečo robím, chcem sa posúvať. Ako to však aplikovať na lokálnu politiku? Jasný etálon je byť starosta. Chcem byť starosta vo Vlachove? Nechcem. 😀 Po tom roku aj niečo som zistil, že by som tomu vedel dať srdce a lásku. Ale dedinu by som výrazne nezmenil a mňa viac baví svet, v ktorom som teraz. 

A to mi verte, pôsobím v úplnej inom svete, ako je lokálna politika. Spolu s kolegami vedieme projekty férovo, transparentne a najlepšie, ako vieme. Robí sa tak lokálna, alebo aspoň nejaká politika? 😀 Ako by povedal hnedý klasik: “Ani nie.”

Tak som si vyskúšal aj akademickú kariéru učiteľa na vysokej škole. A skončilo to presne tak isto. Prišiel som videl som, odchádzam. Je to šuflík, ktorý som otvoril a slávnostne zatvoril. 

Chýbajúci naozastný líder a transparentnosť

Aby som nechodil okolo horúcej kaše, problém, pre ktorý som rezignoval, je vo vedení obce. Konkrétne v starostovi, ktorý zlyháva ako líder ľudí. Nie fatálne, nie úplne. Dokonca vyzdvihnem, že je vlastne dobrý človek. Nevidel som, že by niekedy niekomu ciele ublížil alebo poškodil. Je to rodák, ktorý vedie obec už tretie či štvrté volebné obdobie. Ľudia si ho zvolili, poznajú ho, tak ho majú presne takého, aký je. A nikto na tom nič nezmení. 

Nepochybujem, že sa poteší, že:

1. už nebudem “prudiť” na zastupiteľstve,
2. sa nebudem pýtať dookola nepríjemné otázky,
3. sa už znova (asi), nebude zastupiteľstvo zaznamenávať,
4. už nebudem vyťahovať zákony, manažérske skúsenosti a ani nič iné nepríjemné,
5. tu nebude ten Števko, čo by robil samozrejme všetko lepšie,
6. sa zbavil mudrlanta.

Áno, zbavil. Utekám z boja. 😀 Ja to priznávam. Ale v mojom živote je viac “bojísk”, kde mám byť a kde to dáva väčší zmysel. Kde viem niečo zmeniť, kde viem prispieť viac. Ako stále hovorím: “je to smutný príbeh.” 

A áno, je. Je to len smutný príbeh o ďalšom človeku, ktorý mal snahu, ambície a skúsenosti na to, aby niečomu prispel. A čo sa mu stalo? Zas a znova ho zožul post-socialistický systém a mentálne nastavenie, ktoré vždy uštedria rozhodujúci úder, po ktorom človek radšej odíde. 

O nás, bez nás

Problémov je, samozrejme, viac. Nebudem tu písať, ako mi raz pán starosta povedal, že “čo ty také pre obec robíš, Števko.” Ani to, ako “hospodárne” sa nakladá s niektorými položkami v rozpočte. Alebo keď som hodinu čakal, kým listoval v knihe zákonov a nakoniec uznal, že mám pravdu. Prípadne, keď som išiel organizovať prvú brigádu dobrovoľníkov, tam sa len usmial a povedal „a kto že ti tam príde Števko“.

Ako hovoria bratia Česi, “ego bokem.” Myslím si, že by som to robil lepšie? Samozrejme, mne skromnosť nechýba. 😀 Ale keďže nemám ambíciu ho nahradiť a nemám lepšieho kandidáta, nevidím svetlo na konci tunela. 

Posledné roky sa stále opakuje to, že pán starosta 

1. Príde s nápadom.
2. Začne ho riešiť.
3. Urobí kroky, ktoré by nemal – lebo sú to kroky, ktoré by mali ísť cez zastupiteľstvo – jednoducho by sme to ako poslanci mali odsúhlasiť, lebo ide o vyššiu sumu.
4. Všetko dohodne, vyberie, začne riešiť.
5. Nakoniec to dostaneme na zastupiteľstvo ako hotovú vec, ktorú treba schváliť.

Mohli by sme to neschváliť? Mohli. A čo by sa stalo potom? My, ako poslanci, by sme mohli za to, že “sa nerobí projekt, že nemáme nájomné bytovky, že nemáme toto a hento”. A to len preto, lebo si to starosta sám zariadil po svojom a poslancov postavil pred hotovú vec. Spoľahne sa na cestu najmenšieho odporu a prejde mu to. Prečo? Lebo poslanci nechcú byť tí zlí. Proste to schvália a hotovo. 

Nechcú ísť do konfliktu, ani konfrontácie, lebo na to nie sú zvyknutí – ani z práce, ani zo života. Vlastne si to neviem predstaviť, že by tom našom “pohodovom” zastupiteľstve išlo fakt do nejakej reálnej výmeny názorov. A na to sa pán starosta spolieha a roky mu to vychádza. 😀 A jeden mudrlant Števko, ktorý vlastne pre obec nič nerobí, to nezmení. 

Toto je nie transparentnosť. Toto nie je leadership. Toto je veľmi dobre fungujúci mocenský proces, ktorého nechcem byť súčasťou. Prečo to takto robí? Neviem. Teda, možno aj viem, ale radšej neviem. 

Funguje mu to. Robil by som to takto ja? Nie. Ja by som s poslancami riešil ešte aj to, koľko stoja perá s logom obce. Je to stret svetov? Je. Dalo by sa to prekúsnuť? Dalo. Prekúsnem to ja? Neprekúsnem. 

Dalo by sa “prudiť”, dala by sa by rozhádať celá dedina. Dala by sa robiť “kampaň”, dali by sa robiť petície a referendá. Dali by sa podávať podnety na prokuratúru. Dalo by sa robiť všeličo. Pomohlo by to niečomu? Ani nie. Teda, asi nie. 

Zamestnanci dávajú najčastejšie výpovede nie kvôli kolegom či zlej práci. Ale kvôli zlým šéfom. 🙂

Jedna lastovička leto nerobí

Zmení sa niečo mojou rezignáciou? Samozrejme… že nie. 😀 Karávana ide ďalej. Čo ma starosta naučil je, že keď sa niečo “serie”, tak niekedy stačí počkať. Krízový manažment? Kdeže. Riešenie vecí? Načo. Čas všetko zahojí a na mňa, ako poslanca, si niekto o pár rokov dní ani nespomenie. Každý problém prehluší niečo ďalšie. A dnes? Dnes, keď sa niečo stane, tak sa na to zabudne v rade hodín – a nie rokov. 

Nebaví ma to. Nebaví ma bojovať, keď nevidím zmysel, prípadne “cestu von”. Ako som písal, utekám z boja. Zbabelec! Asi hej. Čo už. Ale zjavne stačí počkať a všetko bude v poriadku. 🙂

Budem sa snažiť aj naďalej

Mohol by som buchnúť dverami a pompézne zvolať “robte si tu čo chcete”. Taký ale nie som. Nedá mi to. Budem aj naďalej pomáhať v obci. Naďalej sa budem snažiť robiť náš život a život spoluobčanov lepším. Ale už bez toho, aby som sa podieľal na vedení, ktorému neverím. Pomáhal starostovi, ktorého neberiem ani ako lídra, ani ako naozajstnú autoritu. 

A to na rozdiel od poslancov a jednotlivcov, ktorí robia možné aj nemožné pre obec, pre občanov. S nimi budem naďalej a rád spolupracovať. Oni sú obec, oni sú udalosti, oni sú to, prečo je nám tu tak dobre. Čo za to od “lídra” poslanci a dobrovoľníci dostanú? Len ďalšiu “facku” a utvrdenie v tom, že starosta je riaditeľ vesmíru a my sme len naivní optimisti, bez ktorých sa dozaista obíde. 

Politik zo mňa zjavne nebude. 😀