ÚVAHA: ako na Slovensku fungujú marketingové školy a ako by mohli

Viva la Amérika! Ale nie. Doteraz som sa veľmi nezamýšľal, ako funguje vysoké školstvo v USA. V posledných týždňoch však chápem, že to je pecka. A pecka by to bola, ak by to bolo aj v Mozambiku alebo Mali. Proste systém je nastavený správne.

Pár týždňov už „čítam“, teda počúvam cez Audiotéka.cz, knižku Inovátoři od Waltera Isaacsona. Je to neuveriteľná knižka. Je o histórii počítačov od manuálnych počítadiel, až po dnešok. Super informácie, dobre podané, 22 hodín počúvania jak oči. Odporúčam a dávam 5/5.

Z čoho som bol ale smutný bolo zistenie, že väčšina inovátorov a vynálezcov bola podporená školstvom. A to extrémne. Nie len materiálne, ale hlavne proaktívnym prístupom. Nie je to ako u nás, že „akademická obec“ je v priemere úplne mimo galaxie. Školy v USA dávali a dávajú podhubie na vznik inováciám, patentom a dávajú šancu. Zgrupujú skillerov a dávajú im to najlepšie čo môžu, aby posunuli vedu, výskum a „vedenie“ čo najviac dopredu. A čo sa deje u nás? Keď chcete ísť na prax do reklamnej agentúry, tak si to musíte brať ako neprítomnosť v škole #truestory

Do plaču

Keď som šiel na vysokú školu, hlásilo sa nás asi 800 a brali iba 50 kusov. Jasal som. Aké budeme robiť firmy, projekty, akí skilleri to budú. Ako za vodou budeme po škole. Ach, ako ďaleko som bol od pravdy.

80% spolužiakov boli jednotkári alebo povaľači. Ani s jednými sa v praxi nič nedalo robiť. Načo tam boli netuším. Jediné čo viem, že z tých 750 zvyšných ľudí bolo určite ďalších 50 lepších ako oni. Prečo im teda brali miesto? To je vlastne jedno.

Podpora zo strany školy

Toto mal byť srdcervúci odstavec o tom, ako som si idealisticky predstavoval vysokú školu. Mal som ho napísaný, no vymazal som ho, lebo to bola taká sračka, že sa to nechcelo čítať ani mne.

Čo by mali podľa mňa robiť školy?

No to, čo v bájnej Amerike. Proste podporovať prax. Nechcem zase bullshitovať o tom, že by malo prednášať viac ľudí, čo niekedy aj niečo robili. Ale škola by mala materiálne a zázemím podporovať inovácie. A inovácie ako reálne inovácie a nie len to, aby bolo to slovo „inovácia“ v nadpise bakalárky. Ale aj vo výsledku.

Nemôžem hovoriť všeobecne o školách, keďže som študoval iba marketing. Prečo nerobí škola projekt napríklad „Ideálne rozloženie prvkov na webovom magazíne na základe kvantitatívnej aj kvalitatívnej analýzy“? Odhliadnuc od toho, že tomu sami učitelia pramálo rozumejú, tak prečo nie?

Dá sa tam aplikovať aj akademická psychológia, sociológia aj všeličo ďalšie. Niekoho niečo podobné možno aj niekedy napadne, ale v návale inteligencie to sekne nejakému optimistovi ako bakalárku alebo diplomovku. A chudák optimista na to nemá prostriedky, tak sfejkuje dáta, niečo spraví a je to. Alebo vyzbiera 50 „dotazníkov“ z ktorých vieme povedať akurát to, že našiel 50 ďalších študentov optimistov, čo mu to vyplnili …

Školy by mali aktívne financovať inovácie

Nejde o milióny. Možno by stačilo proste nekúpiť zase nové počítače alebo robiť normálne projekty. A nie také, ktoré sú nezaujímavé už na začiatku. Alebo sú zaujímavé pre 5 kusov 60 ročných akademikov. Načo nám to do frasa je?

Normálne podporiť študentov. Ako majú niečo normálne robiť, keď na to nemajú financie? Nie pre seba, ale proste na to, aby sa to dalo realizovať a malo reálne využitie pre prax. Už len to overovanie a analýza dát niečo stojí.

S čím sa nepodelia firmy, môžu pomôcť školy

Napríklad tá téma o tom, ako má vyzerať ideálny online magazín z pohľadu použiteľnosti. To už určite vieme, ale firmy, čo do toho dali peniaze, sa s tým nepochvália a nedajú dáta konkurencii. Na to by mali byť školy. Robiť výskum, ktorý je potrebný. Zapojením študentov ich vychovať a vyskillovať. Pre boha živého, čo viac si môže človek priať ako to, že keď vypadne zo školy, bude si môcť povedať UX specialist junior? Hneď teraz by ho zobrali do 10 firiem naraz.

Neopakovať, vytvárať

Aktuálne tlačia do študentov z 90% nepotrebné kaleráby a jediný priestor na realizáciu je na bakalárke alebo diplomovke. Na tie ale nemajú študenti čas, chuť a ani motiváciu. Napríklad preto, lebo premotivované doktorandky im vracajú práce pre chýbajúcu čiarku v citácii #truestory. Potom to človeka veľmi rýchlo prestane baviť.

Čo som tým chcel povedať?

Len to, že vysoká škola, hlavne tá marketingová, sa dá brať úplne inak. Okey, teraz si všetky naraz povieme, že na to nie sú peniaze, nikdy nebudú a ani za Mečiara neboli, čiže ani byť nemôžu. A ideme ďalej, v ústrety ďalších zástupom zombie psychológov, sociológov, ktorí mám z tých „marketingových“ škôl vychádzajú.